Poviem vám, ako prebiehalo zopár súťaží,ale bude tu čosi aj o našich tréningoch.
Opíšem vám našu cestu do Zlína, kde sme mali isť na súťaž. Takže, mali sme zraz 6:30 pri ZUŠKE.mali sme vyraziť 6:45 aby sme to stihli, ale akosi sme meškali.Ja s kamarátkou sme sedeli v autobuse.Mali sme v ušiach slúchatká a počúvali hudbu.Zdalo sa nám čudné prečo už nevyrážame, ale radšej sme to nechali tak.O 7:00 sme vyrazili.Do Zlína sme prišli neskôr, ako sme si mysleli, lebo šofér ani naše pani učiteľky sa nevedeli zorientovať a tak sme blúdili po meste najmenej 15 minút.Ako sme prechádzali vchodovými dverami veľkej haly, ktosi nás zastavil.Bol to vrátnik.Musel nám dať pásky.Každý ich tam musel mať.Šli sme do našej podzemnej šatne.Najhoršie však bolo to, že sme nemali čas.Za 30 minút sme mali isť vystupovať.Viete,ešte sme si to mali ísť skúšať na pódium,namaľovať sa a prezliecť sa do kostýmov.Nerozcvičené, 5 minút predtým, ako sme mali ísť na javisko sme boli strašne v strese.Rýchlo sme si to prešli.Všetky sme boli udýchané.Skoro nebol čas ani na maľovanie.Vlastne sme si dali len linku a trocha tieňov.Hneď nato nás zavolali.Prišli sme,odtancovali.Potom v šatni sme boli smutné, lebo fakt sme to pokazili.Bolo nám to moc ľúto.Keď vyhlasovali výsledky našej kategórie, vedeli sme, že sa neumiestnime.A stalo sa tak.Potom sme museli čakať na staršie baby.A tak sme sa šli s kamarátkou naobedovať.Mali sme pizzu.Bola akási neochutená.Až potom sme zistili,že za nami sú dochucovadlá.Nanešťastie sme to zistili až potom čo sme ju zjedli.Išli sme sa ešte dívať na staršie baby.Potom sme sa pobalili a šli sme domov.Prišli sme skôršie,lebo DISCO DANCE JUNIORI začínali skôršie ráno.
Ďaľšia súťaž je v Malackách.Poučili sme sa z meškania a tak sme mali zra 5:15.Cesta do Malaciek bola dlhá, ale spala som skoro celú cestu.Väčšie baby sme museli vyložiť v Bratislave.Pani učiteľka nám povedala že nestíhame a máme sa prezliekať a maľovať,Bolo to ťažké,keď sa máte prezliekať a maľovať uprostred Blavy, keď za vami ide množstvo aút a všetky sa dívajú na vás.Zvládli sme to.Zasa nám dali pásiky.Prišli sme,rozcvičili sa a pod.Keď sme zistili koho máme v kategórií povedali sme si že to nedáme.Snažili sme sa úplne najviac.Keď šli výsledky,stáli sme smutné pri pódiu.Nevyhlásili náas ani na 3.mieste ani na 2.mieste.Už som sa otáčala ,že sa idem napiť a že to nevyhráme,ale zrazu povedali naše meno.Boli sme úplne šťastné a neverili sme tomu.Odišli sme z budovy,keď sme sa prezliekli a šli do Blavy.Tam sme mali rozchod v EUROVEI až 3.hodiny.Potom sme šli pre baby do Blavy a počúvali hokej.nakoniec sme prišli domov o 22:00.
Toto je všetko čo som chcela povedať.Je úžasné chodiť na súťaže.Je to neopísateľný pocit,keď vyhráte.Verte mi!!
Komentáre